ĽADOVÁ KRÁĽOVNÁ
Žiarivé hviezdy tvojho bytia sa ukrývajú hlboko v tvojich očiach. Ich žiarenie len tajomne ukrývaš.
Cencúle tvojej masky ukrývajú tvoju bytosť.
Keď mám masku, tak potom neviem kto som.
Keď ma obalí jagavá tvrdosť ľadu, tak mi je zima, je mi zima, trasiem sa od svojich studených strachov, a obvyklá tvrdosť mojich bolestí nepustí.
Myslím si, že moja ľadová koruna sa majestátne týči, ale jej žiara nemá svetlo, len sebaklam.
Myslím si, že som to ja, že som pekná, že som kráľovnou svojho kráľovstva, ale predsa je mi zima, lebo žijem v žalári svojich klamstiev, do nutnosti vyhovenia som sa zakuklila, pýšim sa ľadovými maskami iných… a len bolí a bolí, ľadový pohľad mojej zamrznutej duše. Ledva sa viem pohnúť.
Moja zamrznutá duša je bez života, ani nie SOM.
LEN V ISKRIČKÁSCH MOJICH OČÍ OSTALO TROCHU SVETLA. Áno, tam je ešte život.
SKRYTÁ SILA SVETLA V MOJICH OČIACH ROZTÁPA MOJU ZAMRZNUTÚ MASKU, MOJA KORUNA NECH PADNE DO POPOLA, A NECH OŽÍVA HVIEZDA MȎJHO BYTIA.
