Burácajúci vietor života trhá naše zatratené duše, lebo si nevážime osud
ktorý sme dostali, vláčime so sebou naše bolesti, pochovávame sa do
otroctva strachu. Len strpíme náš život. Slepo nasledujeme našu minulosť,
roníme slzy, len pre to, že aj naše mamy a staré mamy to robili. Tak
VEDELI…život je ťažký..ale ONY BOLI ONY…
A KTO SOM JA? Prečo roním ja ich slzy?
.. a JE TICHO!!!…
Kým vonku buráca môj hurikán, ešte sú vražedné napätia, ale vo mne
prebýva ticho …
Zomrela som zo života. Je to tak dobre…teraz sa prvý krát pozorujem.
Zatvorila sa moja brána minulosti. A ozýva sa KTO SOM JA??????????
Teraz som samotné ticho JA.
V tichu môjho bytia sa zrodí môj život, narodím sa aj ja.
V hlbinách ticha sa objaví tajomstvo, kto som ja? JA …SOM – PRÍČINA!
