V impériu zázrakov som ja svetelnou bytosťou ÚSVITU. Stále som túžila ísť zo zimy do leta, z temnoty do svetla. Mrazivo pôsobí na mňa zamrznutý svet, zamrznuté emócie, lebo z toho sa človek zasekne a nie je úniku, zastaví sa život. Môj život prejde vedľa mňa.
NECHCEM BYŤ BEZ ŽIVOTA, A NEŠŤASTNÁ! Potrebujem zmenu!
Pohnem sa, či sa len pohnem… alebo predsa nie?
Najprv v myšlienkach …pozerala som si obrazy kde svieti slnko a kde perlí život.
Mohla by som mať aj ja taký život?
…potom spozorniem na vôňu kvetov, na chuť života, zbadám, že sa ľudia usmievajú. Dotkne sa ma závan zmeny, začína sa topiť ľad.
Emócie sa bolestivo predierajú, ale neobávam sa lebo viem, že všetko je v poriadku.
Po bolestiach a strachu sa otvorí jedno okno, a konečne môžem zacítiť vôňu života. Je to očarujúci pocit.
Niečo iné sa stane ako doteraz. Zamrznutý kabát môjho bytia sa pýta dole zo mňa, nedá sa do nekonečna drobčiť v kožuchu pred bránou života.
OTVÁRAM dokorán svoje SRDCE, k slnečnému šťastnému životu.
