SEBAPOZNANIE

HOJNOSŤ
ČO sú to tie túžby ?????????????????????????????? Boje nášho života sužujú našu dušu, lámu naše srdce. Sme väzňami vlastného VEDOMÉHO BYTIA, a nešťastne sa chúlime v zlatej klietke, čo nemá žiadny zmysel. Nepoznáme lepšie. Sila našej vnútornej bytosti dokáže vytrysknúť iskru zmeny, v podobe obrazu malinkej túžby. Tejto iskry sa už môžeme chytiť. Ešte som NEZAŽILA lepšie, ale chcem niečo iné. Prúdenie čarovnej sily mojich pocitov vytvorí predstaviteľnú, rukolapnú existenciu.
Existujúce drobné iskričky mojich túžob prebudia k životu moje bytie. BOŽSKÁ korunka sa dostane na moju hlavu a dvere na mojej zlatej klietke sa otvoria, otvárajúc tak nekonečné možnosti perspektív UNIVERZA. Zrodia sa neočakávané zázraky, ktoré ma vezmú na svoje krídla, a stále vyššie a vyššie poletím do nekonečnej žiary.

MOJE BYTIE

Tlkot srdca Univerza, sťahovanie a rozpínanie sa, neustále pulzovanie je život a smrť, kolobeh dňa a noci, a malá smrť je spánok, odpočinok a denné bdelé bytie je hybné struna nášho kúzelného života. Šaty temnej noci, priestor dávajú vo mne nekonečným hĺbkam môjho bytia, k odhaleniam mojich tajomstiev, k realizácii neviditeľnej skutočnosti, SVITU MESIACA A LIGOTU MOJICH HVIEZD.

SOM ŽENA Univerza. V jednej ruke mám MESIAC, ktorý prežiari svojim svitom moju tvár, ŽENSKÝM TAJOMSTVOM, PANNA je MATKA aj BABA so svojimi cyklami. V druhej ruke mám VENUŠU, prekrásnu, svojou žiarou ukazujúca smer. Spájam sa s vedomím vedomia a s existenciou života a smrti.

ŽIARIVÉ VEDOMIE

V driemajúcom semienku je ticho a zima. Ale zdá sa, že SEMIENKO vie čo je život. Vie kto je ONO, a vie že keď je začiatok, tak potom je aj naplnenie.

Kto som ja? Kto by som mohla byť, kým sa môžem stať?????????

Kým učupená čakám so zatvorenými očami a zababušená mrznem, dovtedy sa nič nezmení. Toto ale nie je život. Je potrebné niečo, čo do mňa bodne, čo mnou pohne, zobudí. Musím samú seba zbadať, svoje telo, ducha a dušu.

Život nedovolí, aby moje zamrznuté telo ďalej driemalo.

ŽIVOT NEČAKÁ! PRICHÁDZA! A ja teda SOM, lebo som sa narodila.

HALOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOO KDE SOM? Nikto neodpovedá? TU SOM, TU SOM, UŽ SOM TU, NEVIDÍM, NEPOČUJEM EŠTE ALE VIEM ŽE SOM.

SOM – SOM DȎVOD, PȎVODNÁ ISKRA, kvôli čomu som TU. Je to očarujúci pocit. Zohrieva, iskrí, žiari. Vo mne žiari a stále je žiarivejšie, a stále viac zohrieva, a stále viac, a stále silnejšie pociťujem teplo svojej žiary.

Stále viac pozorujem, čo je to vo mne čo žiari. Snáď hviezdy z neba?

Žiaria vo mne hviezdy Vesmíru. Do vtedy žiaria, do vtedy – do vtedy, kým jej svetlo neprerazí hranice môjho tela. Moje svetlo prežiari hranice vesmíru. Moje svetlo vie kto som.

ĽADOVÁ KRÁĽOVNÁ

Žiarivé hviezdy tvojho bytia sa ukrývajú hlboko v tvojich očiach. Ich žiarenie len tajomne ukrývaš. Cencúle tvojej masky ukrývajú tvoju bytosť.

Keď mám masku, tak neviem kto som. Keď ma obalí jagavá tvrdosť ľadu, tak mi je zima, je mi zima, trasiem sa od svojich studených strachov, a obvyklá tvrdosť mojich bolestí nepustí. Myslím si, že moja ľadová koruna sa majestátne týči, ale jej žiara nemá svetlo, len sebaklam. Myslím si, že som to ja, že som pekná, že som kráľovnou svojho kráľovstva, ale predsa je mi zima, lebo žijem v žalári svojich klamstiev, do nutnosti vyhovenia som sa zakuklila, pýšim sa ľadovými maskami iných… a len bolí a bolí, ľadový pohľad mojej zamrznutej duše. Ledva sa viem pohnúť. Moja zamrznutá duša je bez života, ani nie SOM. LEN V ISKRIČKÁSCH MOJICH OČÍ OSTALO TROCHU SVETLA. Áno, tam je ešte život.

TICHO

Burácajúci vietor života trhá naše zatratené duše, lebo si nevážime osud
ktorý sme dostali, vláčime so sebou naše bolesti, pochovávame sa do
otroctva strachu. Len strpíme náš život. Slepo nasledujeme našu minulosť,
roníme slzy, len pre to, že aj naše mamy a staré mamy to robili. Tak
VEDELI…život je ťažký..ale ONY BOLI ONY…
A KTO SOM JA? Prečo roním ja ich slzy?
.. a JE TICHO!!!…
Kým vonku buráca môj hurikán, ešte sú vražedné napätia, ale vo mne
prebýva ticho …

Zomrela som zo života. Je to tak dobre…teraz sa prvý krát pozorujem.
Zatvorila sa moja brána minulosti. A ozýva sa KTO SOM JA??????????
Teraz som samotné ticho JA.
V tichu môjho bytia sa zrodí môj život, narodím sa aj ja.

FÉNIX V PLAMEŇOCH

Keď sa všetko stratí, len to zostalo čo nezhorelo, len to môže byť dobré čo je trvalé, to čo ťa nosí na vlnách lásky. Popol je pozostatok ohňa, zablatená stoka spálených zábran, ktoré nevychladne, preto že, podstata bytia mi stále perlí v žilách. Len žeravie a žeravie, len čaká kým prebieha premena. Ani neviem načo čakám? Raz sa žhavé pocity musia upokojiť, lebo mi rozožerú moju dušu. Pozorujem ako zhasína, nech mu ubúda zo sily odporu, nech sa len unaví, nech …veď potom skončí, potom sa upokojí …ale keď POTOM tak sa to nikdy neskončí, neskončí, neskončí…neskončí, neskončí…a je KONIEC! Nie je nič a nikto, minuli sa burácajúce príležitosti. Len stojím a čakám kedy sa niečo pohne. Práve som v strede ničoho, ale SOM. SOM-PRÍČINOU! Pozerám sa do seba a ticho začína žeravieť. Stále viac žeravie a žeravie, už ma zohrieva plamienok, lieči a odrazu žeravé trblietanie dostane krídla. HORÍM!

LIEČITEĽ

Som liečiteľka? Tiene mojej uzavretosti zakliate sedia pred neotesanými tŕnmi mojej zlatej klietky. Už čakám aby panovanie chaosu odstrčilo realitu každodenných obetí.
Ale čo je to, čo ma sem doviedlo? Čo je to, čo nie je z toho moje? Klamlivé falošné zlaté tŕne, ktoré som na seba nabrala v priebehu môjho života. Falošné tiene sú falošnými strážcami mojej reality. Falošné je aj moje bytie, klamem kvôli tomu sebe aj iným. Ani neviem, čo je pravda a čo lož. Unavila som sa zo svojho falošného života. Silená svojou silou som pochodovala doteraz. Chcela som každému vyhovieť. Tak ako by som ja mohla byť liečiteľka? Som obeťou svojich tieňov a predsa sa točí zem. Nezastavím sa, život nepočká. Treba s ňou udržať krok lebo nie je zľutovanie.

Ale kto by sa mal zľutovať nado mnou,???????? Stačí, stačí. Nie je tu nikto iný.. len ja. Stále som bola len ja, som a budem.
Moje tiene vychádzajú zo mňa. Lebo ich som pozorovala, ich som posilňovala. Zabudla som, čo sú slnečné lúče, stačilo len na ne upriamiť môj pohľad a užívať si jej teplo. Môžem seba vidieť aj so zatvorenými očami, pozerám sa ako dýcham,…začínam žiariť, byť, toto je teda sila mojej Pozornosti, sila lásky ktorá zohrieva, žiari a uzdravuje?! Toto všetko JE VO MNE? Láska voči mne samej?!
Rozžiarilo sa moje bytie, moja duša, moje telo. Uzdravila som sa?! Nemôže to byť inak, len tak. Všetci sme liečitelia.

ÚSVIT
V impériu zázrakov som ja svetelnou bytosťou ÚSVITU. Stále som túžila ísť zo zimy do leta, z temnoty do svetla. Mrazivo pôsobí na mňa zamrznutý svet, zamrznuté emócie, lebo z toho sa človek zasekne a nie je úniku, zastaví sa život. Môj život prejde vedľa mňa.
NECHCEM BYŤ BEZ ŽIVOTA, A NEŠŤASTNÁ! Potrebujem zmenu!
Pohnem sa, či sa len pohnem… alebo predsa nie?
Najprv v myšlienkach …pozerala som si obrazy kde svieti slnko a kde perlí život.
Mohla by som mať aj ja taký život?
…potom spozorniem na vôňu kvetov, na chuť života, zbadám, že sa ľudia usmievajú. Dotkne sa ma závan zmeny, začína sa topiť ľad.
Emócie sa bolestivo predierajú, ale neobávam sa lebo viem, že všetko je v poriadku.
Po bolestiach a strachu sa otvorí jedno okno, a konečne môžem zacítiť vôňu života. Je to očarujúci pocit.
Niečo iné sa stane ako doteraz. Zamrznutý kabát môjho bytia sa pýta dole zo mňa, nedá sa do nekonečna drobčiť v kožuchu pred bránou života.

HARFA-SVETELNÁ BYTOSŤ NALADENIA

Viem, že rezonancie strún harfy počujeme ako zvuk. Kvôli jej ženskému jemnému ladeniu považovali harfu v starobylých kultúrach za most lásky medzi Nebom a Zemou. Áno, spájaním rezonancií vznikali zázračné prúdenia, ktoré sa prejavovali v pocitoch duše a fyzických cíteniach.
Bohyňa Harfa práve to robí s nami, len nie cez sluch ale prostredníctvom obrazu. V momente keď sa na obraz začneš pozerať, vytvorí sa interakcia medzi vamy, začneš pociťovať zvláštne pocity a emócie /“mravenčenie“, teplo…/. Po nejakom čase ťa to dostane do veľmi jemného uvoľneného duševného stavu. Naladíš sa na rezonancie ktoré obraz vyžaruje. Toto v skutočnosti nie je nejaký mimoriadny jav, lebo každý môj obraz zobrazuje svetelnú bytosť – BOHYŇU – BOHA. Je to zrkadlo, ktoré nás dokáže naladiť na samých seba. Je to mimoriadne silné naladenie ak sa dokážeme zladiť takýmto spôsobom s našou svetelnou bytosťou, ktorá je jedinečná a pochádza z nás. Bohyňa Harfa predstavuje bytost,samotného ladenia. Naladenie je dôležitou súčasťou tvorenia. No tvorenie ako také vlastne ani neexistuje /len nemáme nato patričný výraz/. V Univerze už všetko existuje čo má byť súčasťou nášho života. Naše ciele netreba vymysliet, ale uvidiet. Samotná realizácia našich túžob a cielov sa bez spojenia nevie uskutočniť, preto že naladenie je priťahujúca sila, ktorá pritiahne okolnosti a tympádom dôjde k uskutočneniu. Zrod človeka sa už vtedy začína, keď svetelná bytosť sa rozhodne narodiť sa do ľudského tela, a začne v sebe zhromažďovať tie dispozície, ktoré umožnia existenciu človeka na Zemi.
DUCH – ako zdroj existencie / programy potrebné k činorodému životu/
DUŠA – ako nekonečná databáza údajov,
Emočné stopy , ktoré sú prejavmi energie duše
Božská esencia, ako tvorivé vedomie
Rezonancia LÁSKY
Všetko, ako rezonancia patričnosti
… a všetko, čo človeka robí človekom a robí ho jedinečným / spolu s neznámym, ktoré si v skutočnosti nevieme vysvetliť ani pochopiť/
Zosúladenie všetkých týchto dispozícii sa uskutoční už vo svetelnej bytosti. Potom je dôležité zosúladenie svetelnej bytosti s fyzickým telom. Žiaľ, z kolektívneho vedomia sa môžu dostať „programy“, ktoré môžu spôsobovať disharmóniu. Hlavne vo forme strachov a bolestí, ktoré sú spojené s plánovaním rodičovstva, pôrodom a narodením dieťaťa. Preto s láskou odporúčam obraz bohyne HARFA každej žene aj v požehnanom stave.
V podstate celý ľudský život je nekonečné nalaďovanie. Keďže všetko vychádza z nás , nie je jedno na čo sa nalaďujeme. Keď sa naladíme na zlý pocit s nízkou rezonanciou, vytvorí to v nás napätie a má to ničivú silu. Keď sa naladíme na vysoké rezonancie plné lásky, pekných a jemných pocitov, tak si vytvoríme prekrásnu skutočnosť okolo seba. Tak sa potom čarokrásna jemná rezonancia bohyne HARFA nevie naladiť na nič iné, ako na naplnenie lásky a šťastia.
Otvorí nás pre naše najdôležitejšie túžby, potreby a ich uskutočnenie.
Voľný preklad textu: Alžbeta Pástorová

ZDROJ LÁSKY

Na mojej kresbe je vidieť prekrásnu ženu. Jej korunu tvoria siluety ľudských postáv. V pozadí cez  obrovské pozorujúceho oka prúdiace svetlo osvetľuje jej tvár a pohľadom sa spája s ním. Kvapky vody a vlny sprítomňujú prúdenie stvorenia. Vytvorí sa prostredie, ktoré môžeme nazývať aj ÉTEROM. Je životne dôležitý pre človeka, preto že svetelná bytosť sa pri zrode zahniezdi v éteri a začína naberať formu vo fyzickom tele, buď ako žena alebo ako muž. Fyzické telo bude prostriedkom pre svetelnú bytosť na prežívanie citov a na uskutočnenie života. Tak sa stane ŠŤASTNÝ ŽIVOT ZMYSLOM ŽIVOTA. K tomu, aby to tak aj bolo je kľúčové vedomie a byť uvedomelý. Preto nie je náhoda, že na hlave ženy sa nachádza koruna z deviatich bytostí. Je citeľné, že má PORIADOK v hlave, presne VIE, čo sú to za bytosti, veď práve ju posilňujú. ONA je VEDOMIE s deviatimi základnými piliermi: 1. Istota /nie verím ale VIEM/ 2. Duchovný zdroj / ako úložisko systémov ktoré zabezpečujú fungovanie človeka/ 3. City, pocity / ako prostriedky žitia/ 4. Dovolenie si /ako prijatie najhlavnejšieho dobra/ 5. Božská esencia v nás 6. Slobodná vôľa 7. Energia časopriestoru / byť v prítomnosti tu a teraz/ 8. Pôžitok 9. Fyzické telo / ako neodmysliteľný prostriedok pozemského bytia/
Cez tvár ženy prúdi dovnútra svetlo, zosúladí sa s bytosťami vedomia, A nabije sa energiou a rezonanciou človeka. Takto nasýtené svetlo  pohľadom udávajúci smer, dosiahne cieľ svojej pozornosti, ktoré sa stane obrovské, silné a prekrásne. SILU POZORNOSTI môžeme nazývať aj LÁSKA !
Všetko na čo zameriame svoju pozornosť, bude plné LÁSKY, TO BUDE ŽIŤ, RÁSŤ A  REALIZOVAŤ SA.
Nie je preto jedno na čo sústreďujeme svoju pozornosť, lebo keď na naše strachy, obavy, bolesti, tak žiaľ tieto narastú do obrovských veľkostí v našom živote, z toho sa staneme chorými a nešťastnými. Takto sme my sami tvorcami našich osudov. Pozornosť vie vychádzať len z nás, a nekonečným prúdením svetla sa aj k nám vracia.
JA SOM ZDROJ LÁSKY? To je skvelééééééé!!! JA SOM ZDROJ LÁSKY!!!!!
Kým sa pozeráš na túto svetelnú bytosť a ladíš sa s ňou… – prebúdza sa a silnie tvoja uvedomelosť – otvára sa brána cez ktorú vie prúdiť svetlo – spozornieš na cieľ svojej pozornosti /staneš sa cieľavedomým, čistí sa tvoje duchovné videnie/ – uvoľnia sa falošné frekvencie, ktoré sa zakliesnili medzi uvedomelosť a pozornosť a takto sa vedia spojiť do vedomej pozornosti a spolupracovať
ALE V PODSTATE LEN TO SA MOŽE STAŤ, ČO SI DOVOLÍŠ!
UŽÍVAJ SI PREKRÁSNE POCITY LADENIA!

Voľný preklad: Alžbeta Pástorová